Domov

Keď sa prejdete záhradou, parkom alebo len tak po krajine, narazíte na mnohé druhy rastlín, ktoré u nás nie sú pôvodné a pochádzajú z iného, často geograficky vzdialeného územia. Mnohé sú veľmi pekné, majú liečivé účinky alebo sú jedlé. Obohacujú naše prostredie o nové farby, vône a prvky. Niektoré sú užitočným alebo aspoň neškodným doplnkom našej diverzity. Niektoré sa ale nekontrolovateľne šíria, čím spôsobujú problémy nielen pre ochranu prírody, ale aj v poľnohospodárstve, vodohospodárstve či v ochrane ľudského zdravia.

Niektoré nepôvodné druhy sú v súčasnosti na našom území natoľko rozšírené, že je častokrát ťažké sa na prechádzkach a výletoch so žiadnymi nestretnúť. Pri niektorých rozšírených druhoch ľudia často ani netušia, že sa na naše územie dostali len relatívne nedávno. Hovorí sa o nich v mediách aj na školách. Napriek tomu ide často o fascinujúce, pozoruhodne prispôsobivé a dynamicky sa vyvíjajúce organizmy, ktoré sú predmetom intenzívneho vedeckého výskumu. Príbehy procesu invázie niektorých nepôvodných druhov sú veľmi zaujímavé a prinášajú nové poznatky o evolúcii, genetike a ekológii.

Druhov rastlín ktoré sú u nás nepôvodné je veľké množstvo, invázne sa správa len časť z nich a tie, ktoré spôsobujú najväčšie problémy sú zaradené do zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie a Slovenskej republiky.

Práve tieto druhy, ktoré je v zmysle legislatívy zakázané priniesť na územie Slovenskej republiky, držať, rozmnožovať, prepravovať okrem ich prepravy v súvislosti s ich eradikáciou (likvidáciou), uvádzať na trh, používať, vymieňať, nechať rozmnožovať, chovať, pestovať alebo uvoľniť do životného prostredia, budú objektom týchto stránok. 

Spoločne tu budeme hľadať odpovede na otázky ako sa k nám tieto rastliny dostali, prečo sú schopné takého rýchleho šírenia, čo s tým môžeme robiť, aké zákazy a povinnosti vyplývajú z legislatívy pre vlastníkov a úžívateľov pozemkov ale aj pre bežných občanov.

Problematiku inváznych druhov na našom území ošetruje legislatíva Slovenskej republiky, európska legislatíva, ktorú máme ako členský štát EÚ povinnosť dodržiavať, ako aj rôzne medzinárodné dohovory, ktorými sme ako krajina viazaní.

V prípade legislatívy SR je to najmä zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na úrovni Európskej únie je od 1.1.2015 v platnosti Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov. Zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky bol vydaný Nariadením vlády SR č. 449/2019.

Zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie (rastlín aj živočíchov) bol prijatý Vykonávacím Nariadením Komisie (EÚ) č. 1141/2016 z 13. júla 2016, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014.

Následne bol aktualizovaný Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1263 z 12. júla 2017, ďalej Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1262 z 25. júla 2019, a naposledy Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/1203 z 12. júla 2022.

Spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín a ich opis je uvedený v prílohe č. 2 vyhl. č. 450/2019 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov.

Ide najmä o mechanické odstraňovanie (vytrhávanie, vykopávanie, kosenie, mulčovanie, orba, pastva, vysekávanie, aplikácia horúcej pary, orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí, vysekávanie a vykopávanie koreňov, výrub), chemické odstraňovanie (postrek, injektáž) a kombinované s použitím chemických aj mechanických spôsobov odstraňovania.

Na nariadenie č. 1143/2014 je viazaný Akčný plán na riešenie problematiky prienikových ciest neúmyselnej introdukcie a neúmyselného šírenia inváznych nepôvodných druhov na územie Slovenskej republiky a na územie EÚ cez územie Slovenskej republiky, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 22. júna 2022 uznesením č. 414/2022.

Prečo sa vlastne nepôvodné a invázne druhy v posledných rokoch spomínajú stále častejšie a ako to, že sa im tak darí? Invázne druhy predstavujú zásadnú hrozbu pre biodiverzitu (druhovú pestrosť) a môžu mať veľký vplyv na ekosystémy. Patria medzi ne často konkurenčne veľmi schopné druhy, ktoré v boji o živiny a iné zdroje vytláčajú pôvodné druhy a zásadným spôsobom ovplyvňujú vzhľad, funkciu, dynamiku a pestrosť ekosystémov.

Čo si pod tým môžeme predstaviť? Lienka východná je napríklad veľmi schopný predátor, ktorý silno konkuruje pôvodným druhom lienok a zároveň svojou dravosťou môže ohrozovať domáce druhy hmyzu. U rastlín je to napríklad pohánkovec japonský, ktorý vytvára rozsiahle porasty najmä pozdĺž vodných tokov, v ktorých je schopný takmer úplne vytlačiť všetky ostatné druhy a dominuje v nich len on sám. Práve tento druh sa často šíri aj v chránených územiach a v európsky významných biotopoch, kde zásadným spôsobom mení druhové zloženie. Niektoré druhy, napríklad drevín, môžu meniť mikroklímu lesných porastov a následne tým meniť druhové zloženie nielen rastlín, ale aj húb, či živočíchov. Iné druhy zase vylučujú do pôdy látky, ktoré potláčajú rast iných rastlín. A to je len niekoľko príkladov, vedeli by sme ešte dlho pokračovať.

Takéto narušenie môže mať veľký vplyv na kolobeh živín, opeľovače, dynamiku a stabilitu vodných tokov, potravinové reťazce, druhovú pestrosť a môže viesť k ubúdaniu až vymieraniu pôvodných druhov.

Tento vplyv ešte zvyšuje dopad klimatických zmien. Na jednej strane vytvárajú priaznivé podmienky pre šírenie mnohých nepôvodných druhov, ktoré by inak na danom území v chladnejšom podnebí mali problém dlhodobejšie prospievať. Zároveň meniace sa klimatické podmienky a napríklad aj s nimi spojené extrémne prejavy počasia alebo dlhodobejšie suchá oslabujú a narušujú pôvodné ekosystémy a pôvodné druhy, ktoré majú následne zhoršenú schopnosť konkurovať nepôvodným druhom. To môže viesť k ďalšiemu narúšaniu krehkej rovnováhy a ešte väčším zmenám ekosystémov.

Rozsiahle zmeny v obhospodarovaní krajiny, kde postupom času dochádza k opúšťaniu predtým intenzívnejšie obhospodarovaných pozemkov (napr. v dôsledku nižšej rentability obhospodarovania alebo v dôsledku sporných vlastníckych vzťahov) v dôsledku dlhodobých spoločenských zmien, vytvárajú veľký priestor pre šírenie inváznych druhov. V procese ruderalizácie sa na opustených pozemkoch uchytávajú konkurenčne silné a adaptabilné ruderálne invázne druhy, rozrastajú sa na rozsiahlych územiach a následne sa šíria aj do ďalších porastov.

Osobitnú skupinu predstavujú tzv. brownfields, čo sú opustené pozemky v priemyselných objektoch, často s priemyselným znečistením. Tiež vytvárajú vhodný priestor pre uchytenie a šírenie niektorých inváznych druhov, ktoré sú schopné tolerovať aj znečistenie pôd.

Meliorácie a odvodňovanie pôd zvyšujú úrodnosť pôd aj na miestach, ktoré predtým neboli vhodné na obhospodarovanie. Zmeny v štruktúre pôdy ako aj v dostupnosti živín však môžu viesť k rozšíreniu inváznych druhov na úkor pôvodných druhov a biotopov, ktoré na lokalite rástli predtým. Pre mnohé pôvodné druhy je totiž kľúčové zachovanie vodného režimu, na ktorý sú adaptované a pri jeho zmene z prostredia ustupujú a dokonca môžu úplne vymiznúť. Návrat k pôvodnému vodnému režimu je preto v niektorých biotopoch kľúčový pri potláčaní šírenia nepôvodných druhov.

V neposlednom rade treba spomenúť čierne skládky, ktoré môžu byť podobne ako opustené a zanedbané priemyselné plochy (brownfields) zdrojom znečistenia. Zároveň môžu byť zdrojom propagúl inváznych druhov a priestorom, kde sa môžu uchytiť a ďalej šíriť do okolitého prostredia.