Poznávaj

Mnoho nepôvodných a inváznych druhov ľudia introdukovali úmyselne, najmä ako okrasné rastliny, ale aj ako úžitkové a liečivé rastliny, krmoviny, medonosné rastliny, kvôli tvorbe dreva, ako melioračné alebo parkové dreviny.

Napriek tomu, že ich introdukcia začala často s dobrým úmyslom, pri niektorých druhoch sa ich šírenie vymklo kontrole a ich dopad bol nečakaný a v niektorých prípadoch závažný. Príkladom je napríklad pohánkovec japonský, ktorý bol ešte donedávna obľúbenou okrasnou rastlinou pestovanou v záhradách aj parkoch a dnes je to veľmi rozšírená a nebezpečná invázna rastlina s veľkým dopadom na životné prostredie a z miest, kde sa raz usadí, je nesmierne náročné a nákladné ju úplne odstrániť. Podobne je na tom napríklad aj zlatobyľ kanadská alebo obrovská.

Aj v dnešnej dobe môžeme pozorovať postupné šírenie ďalších nepôvodných okrasných druhov alebo poľnohospodárskych plodín, ktoré sa úspešne udomácňujú a začínajú sa šíriť do prirodzených biotopov. Príkladom takéhoto druhu je pavinič päťlistý.

Mnohé úmyselne pestované druhy sa v novom prostredí dokonale udomácnili, pričom v prípade tých najinváznejších často dochádzalo aj k adaptáciám a genetickým zmenám. Tieto druhy sa následne šírili do prirodzených biotopov a zásadne menili ich štruktúru, dynamiku a druhové zloženie. Navyše hybridizácia medzi pestovanými plodinami a ich pôvodnými príbuzným môže viesť k genetickému znečisteniu a strate pôvodnej biodiverzity.

Je nevyhnutné, aby sme sa z týchto príbehov poučili a k ďalšiemu šíreniu nepôvodných druhov pristupovali s veľkou opatrnosťou, zvažovali ich ekologické a biologické vlastnosti, invázny potenciál a (ne)podobnosť nového územia s ich pôvodným areálom. Takto sa do budúcna môžeme vyvarovať mnohým ďalším dopadom inváznych rastlín. Je dôležité si uvedomiť, že mnohé súčasné invázne druhy výrazne ovplyvňujú životné prostredie a často aj ekonomiku. Tieto druhy boli ešte pred nedávnom často pestované a obľúbené ako okrasné alebo úžitkové rastliny.